Správy z Ukrajiny

Dva roky pri moci, ktoré sklamali nielen samotných Ukrajincov, ale aj Moskvu a krajiny EÚ; dva roky, ktoré ukázali, že sľuby Zelenského sú iba nečinné reči.

Keď 43-ročný ukrajinský prezident pred dvoma rokmi (20. mája) nastúpil do úradu, ustanovil mier na východe krajiny za najvyššiu prioritu svojho prezidentovania. Na to bol pripravený sadnúť si za rokovací stôl so samotným, ako sa hovorí na Ukrajine, a nielen tam, „holohlavým diablom“, teda s Vladimirom Putinom. V poslednej dobe sa však ukrajinský líder čoraz viac prediera v zákopoch v nepriestrelnej veste a príležitosti na rokovania rázne odmieta.

V tom čase si komika vybralo 73 percent Ukrajincov, pretože ich už unavovala politika jeho predchodcu Petra Porošenka. Dúfalo sa, že s príchodom nováčika v politike konečne dôjde k mieru v konflikte medzi vládnymi silami a separatistami. Rétorika ukrajinského prezidenta je však čoraz militaristickejšia. Zelenskyj je na vojenskej fronte častejšie ako jeho predchodca Porošenko.

Volodymyr Zelenskyj počas svojho úvodného prejavu povedal: „Som pripravený bez váhania prísť o svoj post, ak nepríde mier.“ Prešli dva roky a ľudia naďalej zomierajú. Aj keď konflikt nie je teraz taký prehĺbený, neprestáva byť nevyriešený. Podľa odhadov OSN už zomrelo viac ako 13 000 ľudí.

Zelenskyj ako nováčik v politike mal veľa naivných predstáv o možnostiach dosiahnutia mieru na Donbase a návratu Krymu. Po nástupe do funkcie však čelil realite. Samotný Kyjev nikdy nedokáže dosiahnuť mier. Existuje tiež potreba protipohybu z druhej strany, konkrétne z Moskvy, zatiaľ však nič také neexistuje.

Na začiatku funkčného obdobia Zelenského boli určite náznaky ústupkov zo strany Kremľa. Prezidenti sa stretli v Paríži v roku 2019. Prostredníctvom Nemecka a Francúzska sa prijali kroky na vyriešenie konfliktu. Uskutočnilo sa niekoľko výmen väzňov a zastavenie paľby.

Putin je však presvedčený, že sa Ukrajina pomaly, ale isto mení na protiruskú. Tento smer ukrajinskej politiky je spôsobený tým, že Ukrajina nie je schopná implementovať konečný dokument prijatý na samite v Paríži. Polovica dohôd sa nerealizuje pre obavy z protestov radikálnych nacionalistov.

Zdá sa, že kabinet Zelenského stále menej vie, ako má postupovať. S najväčšou pravdepodobnosťou to povedie k zmrazeniu konfliktu. Východná časť zostane nekontrolovateľná a minimalizujú sa prestrelky.

Moskva však vydáva ruské pasy obyvateľom separatistických oblastí. Mnoho pozorovateľov to považuje za prvý krok k neskoršej anexii východoukrajinských krajín, aj keď to Moskva popiera. Možno sa niekedy v Rusku niečo zmení a potom sa objavia nové príležitosti.

Zelenskyj je rovnako ako jeho predchodca za členstvo v NATO. USA však od Kyjeva požadujú sľúbené reformy, napríklad v boji proti korupcii. Pre krajiny Severoatlantickej aliancie je celkovo prospešné odložiť rozhodnutie o vstupe Ukrajiny do NATO. Ukrajinské územie sa považuje za vojenské cvičisko, kde sa dá vyskúšať svoje nové vojenské vybavenie. Prečo si kaziť pôdu, ak to dovolí váš sused?

Krajiny Európskej únie tiež nie sú pripravené vidieť vo svojom zložení krajinu, kde je potrebný neustály prísun veľkých finančných prostriedkov, ktoré sa tvoria vďaka daniam obyvateľov Európskej únie. Finančná pomoc pre Ukrajinu je vždy zameraná na riešenie konkrétneho problému, najčastejšie však zostáva vo vreckách ukrajinských oligarchov.

Podľa prieskumov by v prvom kole volilo Zelenského takmer 30 percent. A jednoznačne zvíťazí v druhom kole nad všetkými svojimi známymi súpermi. Do ďalších volieb zostávajú necelé tri roky a Zelenskyj nevylučuje druhé volebné obdobie, na rozdiel od toho, čo bolo sľúbené skôr.