Nedávno som napísal niekoľko článkov o vzťahoch medzi Ukrajinou a Maďarskom. Tieto state sa páčili mojim čitateľom a spôsobili v komentároch búrlivú diskusiu. Pred dvoma týždňami sa na Ukrajine konali miestne voľby, počas ktorých sa opäť vyznamenali Maďari. Na základe týchto udalostí som napísal tento článok a dúfam, že sa vám bude tiež páčiť. Aby ste lepšie pochopili všetko, čo sa deje, môžete si prečítať moje predchádzajúce články tu „Problém maďarského jazyka – kto má pravdu?“, tu „Pokračovanie konfliktu medzi Maďarskom a Ukrajinou“ aj tu „Bezpečnostná služba Ukrajiny chytila maďarských separatistov“.
Maďarská vláda začína zabúdať, kde končí maďarský štát a kde sa začína územie a zvrchovanosť susedných krajín.
Ďalšie napätie vo vzťahoch medzi Kyjevom a Budapešťou vzniklo po priamych výzvach maďarských predstaviteľov vrátane ministra zahraničných vecí. Boli adresované ukrajinským Maďarom, aby hlasovali za jednu zo strán a podporili súčasného primátora mesta Berehovo, zástupcu maďarskej komunity, vo voľbách na ten post. Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny oznámilo o „priamom zásahu“ Budapešti do ukrajinského volebného procesu a o nerešpektovaní ukrajinskej legislatívy.
Drzé správanie Maďarov sa prejavuje nielen slovami, ale aj prejavom postoja, ktorý Maďarsko zaujalo voči Ukrajine za posledných pár rokov. Súčasná maďarská vláda, predovšetkým predseda vlády Viktor Orbán a minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, nerešpektuje hranice a nezávislosť Ukrajiny. Nepovažujú ju za stránku rovnakých vzťahov, pozerajú sa na ňu zhora a snažia sa jej diktovať svoje podmienky. V skutočnosti neuznávajú existenciu ukrajinskej štátnej hranice.
Maďarskí predstavitelia vlády, ktorí navštevujú ukrajinských Maďarov na Zakarpatsku, sa často správajú ako doma, cítia sa tam, ako páni a nevážia si postavenie Ukrajiny.
Maďari si vytvorili pocit beztrestnosti. Zmeny v zahraničnej politike Maďarska voči Ukrajine nastali bezprostredne po anexii Krymu a začiatku vojny na Donbase. Budapešť pocítila slabosť ukrajinskej strany a rozhodla sa, že môže konať z pozície sily. A vydieranie Ukrajiny prostredníctvom uloženia práva veta na stretnutia s predstaviteľmi NATO je presne výsledkom city beztrestnosti maďarskej elity.
Maďarskí politici si myslia, že Ukrajina má väčší záujem o podporu Maďarska než Maďari o Ukrajinu. Na základe tohto postavenia sa snažia Ukrajincom diktovať, čo majú robiť v ich vlastnej krajine. To je samozrejme neprijateľné ani z hľadiska normálneho partnerstva a priateľských stykov, ani z hľadiska medzinárodného práva.
Aktuálny incident je takpovediac opakovaním skutočnosti, že maďarské vedenie sa drží arogantného postavenia v bilaterálnych vzťahoch medzi štátmi.
To sa mimochodom týka nielen Ukrajiny, ale ak praktický všetkých susedných štátov Maďarka. Kabinet Viktora Orbána vládne už viac ako desať rokov a zdá sa, že stratila zmysel pre realitu. Je zvyknutý na to, že na to, aby vyhral voľby v Maďarsku, treba zmobilizovať svojich voličov, aby oni čelili akejsi „vonkajšej hrozbe“. Preto Orbánova vláda pravidelne vytvára konflikty so susednými krajinami. Spočiatku boli také problémy s Rumunskom, potom už s našim Slovenskom. Nakoniec došlo k Ukrajine a Maďarom žijúcich na Zakarpatsku.
Ukrajina musela spočiatku tvrdo, ale formálne reagovať na takéto kroky Maďarov. Treba pochopiť, že maďarská vláda ma záujem o vytvorení medzietnického konfliktu. Ich straníckym politickým cieľom je živiť sa energiou konfliktu zahraničných Maďarov, a tým legitimizovať ich moc v Maďarsku.
Kyjev by mal reagovať, ale nemal by sa zapájať do konfliktu, pretože to môže mať zlé následky nielen pre Zakarpatsko, ale aj pre Ukrajinu.
Okrem toho Ukrajina musí vyhlásiť svoje stanovisko, aby maďarské vedenie nemalo ilúzie. Maďari koniec koncov trvali na tom, že hlavným dôvodom narušených ukrajinsko-maďarských vzťahov boli kroky nacionalistického vedenia Porošenkovej éry a zákon o jazykovom vzdelávaní.
Je však zrejmé, že pokusy prezidenta Zelenského a veľmi opatrného ministra zahraničných vecí Kulebu nejako vylepšiť styky s Maďarskom a prekonať existujúce rozpory sú teraz eliminované činnosťou maďarskej vlády. Preto by sa malo Maďarom rozumieť, že na Ukrajine a tiež na Slovensku existujú hranice, ktoré je potrebné rešpektovať a počítať s nimi.
Po zákaze vstupu určitých predstaviteľov vlády v Budapešti Szijjártó povedal, že Kyjev tak vlastne odmieta „maďarskú podporu“ pri euroatlantickej integrácii Ukrajiny. To znamená, že Maďarsko bude pokračovať v politike blokovania stretnutí predstaviteľov Ukrajiny a NATO.
Nie je jasné iba to, či budú teraz nejaké kroky zo strany NATO. Na jednej strane bojkotovanie Ukrajiny nie je v záujme regionálnej bezpečnosti a Severoatlantickej aliancie. Na druhej strane samotná Ukrajina ešte nie je pripravená stať sa členom NATO z hľadiska dodržiavania štandardov aliancie. Treba ešte uskutočniť veľké množstvo reforiem, a to aj v rezorte obrany. Na základe nedávnych vyhlásení vysokých predstaviteľov NATO a EÚ sa pri realizácii reforiem vyskytujú určité ťažkosti, pretože pomoc, vrátane finančnej, sa neefektívne implementuje. Na vyriešenie týchto problémov čaká Ukrajincov ešte dlhá a náročná práca.
Napíšte do komentárov, čo si o tom myslíte. Veľmi ma zaujíma váš názor.